Lengue niger-kordofaniann-e: diferénse tra e verscioìn
Contegnûo scasòu Contegnûo azónto
m Bot: Modifico: ar:لغات نيجرية كنغوية |
m Bot: Aggiungo: is:Nígerkongó tungumál, ms:Bahasa-bahasa Niger-Congo Modifico: uk:Нігеро-конголезькі мови, no:Nigerkongo-språk |
||
Lìnia 123: | Lìnia 123: | ||
[[hsb:Nigerokonžske rěče]] |
[[hsb:Nigerokonžske rěče]] |
||
[[hu:Kongó-kordofáni nyelvcsalád]] |
[[hu:Kongó-kordofáni nyelvcsalád]] |
||
[[is:Nígerkongó tungumál]] |
|||
[[it:Lingue niger-kordofaniane]] |
[[it:Lingue niger-kordofaniane]] |
||
[[ja:ニジェール・コンゴ語族]] |
[[ja:ニジェール・コンゴ語族]] |
||
Lìnia 131: | Lìnia 132: | ||
[[lt:Nigerio-Kongo kalbos]] |
[[lt:Nigerio-Kongo kalbos]] |
||
[[mk:Нигер-конгоански јазици]] |
[[mk:Нигер-конгоански јазици]] |
||
[[ms:Bahasa-bahasa Niger-Congo]] |
|||
[[nl:Niger-Congotalen]] |
[[nl:Niger-Congotalen]] |
||
[[nn:Niger-kongospråk]] |
[[nn:Niger-kongospråk]] |
||
[[no: |
[[no:Nigerkongo-språk]] |
||
[[oc:Lengas nigèrocongolesas]] |
[[oc:Lengas nigèrocongolesas]] |
||
[[pl:Języki nigero-kongijskie]] |
[[pl:Języki nigero-kongijskie]] |
||
Lìnia 144: | Lìnia 146: | ||
[[sv:Niger-Kongospråk]] |
[[sv:Niger-Kongospråk]] |
||
[[ta:நைகர்-கொங்கோ மொழிகள்]] |
[[ta:நைகர்-கொங்கோ மொழிகள்]] |
||
[[uk:Нігеро- |
[[uk:Нігеро-конголезькі мови]] |
||
[[yo:Àwọn èdè Niger-Congo]] |
[[yo:Àwọn èdè Niger-Congo]] |
||
[[zh:尼日尔-刚果语系]] |
[[zh:尼日尔-刚果语系]] |
Versción de 14:29, 17 zùg 2011
A famiggia de e lengue niger-kordofanièn (o do Niger-Congo) a l'è a famiggia de lengue ciù grossa a mondo e a ciù grande de l'Africa pe area geògrafica, numeo de personne che a parlan e numeo di lengue
A maggior parte de e lengue indigene do sud do Sahara son de questa famiggia.
Sottogruppi maggiô
I sottogruppi maggiô son
- Lengue kordofanièn: parlæ in t-o sud do Sudan, vixin a i Monti de Nuba.
- Lengue Heiban (dïte Koalib o Koalib-Moro ascì)
- Ko
- Warnang
- Rere
- Otoro
- Logol
- Heiban (dïta Ebang ascì)
- Laro
- Shwai (dïta Shirumba ascì)
- Tiro
- Moro
- Lengue Talodi (dïte Talodi-Masakin o Lafofa ascì)
- Tegem
- Lafofa
- El Amira
- Nding
- Talodi (dïtaJomangascì)
- Tocho
- Acheron
- Lumun
- Torona
- Ngile
- Dagik (dïtaDengebuascì)
- Lengue Rashad
- Tegali -Tagoi
- Rashad
- Tegali
- Tumali
- Moreb
- Tagoi
- Turjuk
- Tingal
- Tukum
- Turum
- Lengue Katla
- Katla
- Tima
- Lengue Heiban (dïte Koalib o Koalib-Moro ascì)
- Lengue mande: parlæ in te l'Africa de ponente; incluë e lengue bambara, e lengue parlæ in Mali, e a lengua soninke, unn-a lengua parlâ principalmente in Mali e in Senegal e Mauritania ascì.
- Manding Oççidentâ
- Xaasongaxango (Mali)
- Maninkakan, Oççidentâ (Senegal)
- Mandinka (Senegal)
- Maninkakan, Kita (Mali)
- Kagoro (Mali)
- Manding Orientâ
- Marka-Dafin
- Marka (Bòrkinn-a Fäso)
- Marka-Dafin
- Nord-Orientâ Manding
- Lengue Bamana
- Bamanankan (Mali)
- Dioula (Bòrkinn-a Fäso, Còsta d'Avòïo)
- Lengue Bamana
- Sud-Orientâ Manding
- Maninkakan, orientâ (Guinea)
- Maninka-Mori
- Wojenaka (Còsta d'Avòïo)
- Worodougou (Còsta d'Avòïo)
- Koro (Còsta d'Avòïo)
- Koyaga (Còsta d'Avòïo)
- Mahou (Còsta d'Avòïo)
- Maninka de e foreste (Còsta d'Avòïo)
- Maninka, Konyanka (Guinea)
- Maninka, Sankaran (Guinea)
- Manya (Libeïa)
- Manding Oççidentâ
- Lengue do Atlantico-Congo
- Lengue atlantiche
- Wolof, parlâ in Senegal
- Fula, parlâ in t-o Sahel.
- Lengue ijoid: parlæ in Nigeria
- Ijo
- Defaka.
- Lengue dogon: parlæ in Mali
- Lengue do Volta-Congo
- Lengue senufo: parlæ in Còsta d'Avòïo e Mali.
- Lengue gur:
- Dagbani parlâ in t-o nòrd do Ghana
- Gur parlæ in Còsta d'Avòïo, Tògo, Bòrkinn-a Fäso e Mali.
- Lengue Adamawa-Ubangi
- Lengua sango parlâ in ta-a Repubbrica Çentro Africæn.
- Lengue kru: parlæ in t-a Africa de ponente,
- Bété
- Nyabwa
- Dida
- Lengue kwa
- Lengue Benue-Congo, tra e quali:
- Lengue atlantiche