Union Sovietica
Câa
(Rindirisòu da URSS)
ZE |
Sta pàgina a l'é scrîta in zenéize |
| Unión Soviética Unión de Repùbriche Socialìste Soviétiche (RU) Сою́з Сове́тских Социалисти́ческих Респу́блик, СССР | |||
|---|---|---|---|
| Mòtto: (RU) Пролетарии всех стран, соединяйтесь! Proletarii vsech stran, soedinjajtes'! (Lavoratoî do móndo, unîteve) | |||
| Dæti aministratîvi | |||
| Léngoe ofiçiæ | niscùnn-a, Rùscio (de facto) | ||
| Léngoe parlæ | Armêno, azêro, Bielorùscio, Èstone, Giorgiàn, Kazâko, Kirghisa, Letòne, Litoàn, Moldâvo, Rùscio, Tajiko, Turkmêno, Ucraìn, Uzbêko | ||
| Ìnno | L'internaçionâle (1922-1944) Ìnno de l'Unión Soviética (1944-1991) | ||
| Capitâle | |||
| Polìtica | |||
| Fórma de Stâto | Stâto socialìsta a partîo ùnico con scistêma de Soviet (1922-1990) Stâto socialdemocràtico de dirìtto (1990-1991) | ||
| Fórma de govèrno | Repùbrica diretoriâle federâle soviética a partîo ùnico (1922-1990) Repùbrica semiprescidençiâle federâle (1990-1991) | ||
| Càppo de Stâto | Prescidénte do Presidium do Soviet Suprêmo de l'Unión Soviética (1922-1989) Prescidénte do Soviet Suprêmo de l'Unión Soviética (1989-1990) Prescidénte de l'Unión Soviética (1990-1991) | ||
| Càppo de Govèrno | Prescidénte do Conséggio di Minìstri (de iure) Segretâio generâle do PCUS (de facto) | ||
| Òrgani deliberatîvi | Soviet Suprêmo | ||
| Nàscita | 30 dexénbre 1922 | ||
| Caxón | Goæra civîle rùscia | ||
| Fìn | 26 dexénbre 1991 | ||
| Caxón | Putsch de Mósca, Acòrdo de Belaveža, Indipendénsa da Rùscia | ||
| Teritöio e popolaçión | |||
| Baçî giögràfico | Rùscia eoropêa e Rùscia aziàtica | ||
| Màscima estensción | 22.402.000 km² into 1991 | ||
| Popolaçión | 294.147.579 into 1991 | ||
| Sudivixoìn | 15 repùbriche socialìste soviétiche | ||
| Economîa | |||
| Monæa | Rùblo Soviético (руб)
(SUR) | ||
| Vivàgne | gàzzo, petròlio | ||
| Produçioìn | gàzzo, gràn, âsâ, indùstria pezànte | ||
| Comèrci con | Comecon | ||
| Vàrie | |||
| TLD | .su | ||
| Prefìsso tel. | +7 | ||
| Sìgla aotom. | SU | ||
| Religión e socjêtæ | |||
| Religioìn prinçipæ | Ortodoscîa | ||
| Religión de Stâto | Ateîsmo scentìfico de stâto (1924-1936) Stâto làico (1936-1991) | ||
| Religioìn minoritâie | Islàm sunnìta, Islàm scîta, Luteranêximo, Catolicêximo, Ebraîsmo | ||
| Evoluçión stòrica | |||
| Òua pàrte de | |||
L'Union de Repubbriche Soçialiste Sovietiche (in rùscio: Союз Советских Социалистических Республик; Soyuz Sovetskikh Sotsialisticheskikh Respublik / Söjóz Soviétskih Sotsialistìceschih Riespóblic), conosciûa ascì cómme l'Unión Soviética ò abreviâ in URSS[1], a l'é stæta unn-a naçion de l'Euròpa e de l'Asia da-o 1922 a-o 1991 formâ da chinze repùbbriche.
A seu capitâ a l'êa Mosca.
Repùbbriche Soçialiste Soviétiche
E chinze Repùbbriche de l'Union de Repubbriche Soçialiste Sovietiche êan:
| N° | Bandêa | Nómme | Nomme attuâ | Capitâ |
|---|---|---|---|---|
| 1 | RSFS Russa | Federaçion da Ruscia | Mosca | |
| 2 | RSS Ucraina | Ucrainn-a | Kiev | |
| 3 | RSS Bielorussa | Repubbrica da Bieloruscia | Minsk | |
| 4 | RSS Uzbeka | Repubbrica de l'Uzbekistan | Taskent | |
| 5 | RSS Kazaka | Repubbrica do Kazakistan | Astana | |
| 6 | RSS Georgiana | Geòrgia | Tiblisi | |
| 7 | RSS Azera | Repubbrica de l'Azerbaijan | Baku | |
| 8 | RSS Lituana | Repubbrica da Lituania | Vilnius | |
| 9 | RSS Moldava | Repubbrica da Moldavvia | Chişinău | |
| 10 | RSS Lettone | Repubbrica de Lettònia | Rigg-a | |
| 11 | RSS Kirghiza | Repubbrica do Kirghizistan | Bishkek | |
| 12 | RSS Tagika | Repubbrica do Tajikistan | Duxanbé | |
| 13 | RSS Armena | Repubbrica de l'Armenia | Erevan | |
| 14 | RSS Turkmena | Repubbrica do Turkmenistan | Ashgabat | |
| 15 | RSS Estone | Repubbrica de l'Estònia | Tallinn |
Notte
- ↑ L'Unión Soviética a g'aveiva 21 nommi offiçiæ
Âtri progetti
Wikimedia Commons a contêgne di files in sce Union de Repubbriche Soçialiste Sovietiche
| Contròllo de outoritæ | VIAF (EN) 134262032 · ISNI (EN) 0000 0001 2375 1518 · LCCN (EN) n80126312 · GND (DE) 4077548-3 · BNF (FR) cb11865668d (data) · NLA (EN) 36332432 · NDL (EN, JA) 00743732 · WorldCat Identities (EN) n80-126312 |
|---|
