Svissea
A Svissëa, Confoederatio Helvetica in latin, Confederazione Svizzera in italian, Confédération suisse in françèise, Confederaziun svizra in romancio e Schweizerische Eidgenossenschaft in tedesco ascì, paize de l'Euròpa centrâ sensa acesso a o mâ , a so capitâ a l'è Berna. A Svissea a l'è indipendente da o primmo de agosto do 1291.
A Svissëa a confin-a co-a Germania, a Fransa, l'Italia, l'Austria e o Liechtenstein e a g'há quattro lengue naçionæ ( françèise, italian, tedesco e romancio. A Svissëa a g'ha unn-a longa stöia de neutralitæ (a non l'è in guæra da o 1815) e pe questa raxon a l'allögia diverse organizzaçioin internaçionæ comme a Croxe rossa, l'Organizzaçion di traffeghi mondiæ e doi scagni de l'ONU.
A Svissea a l'è de longo inverdugoïa da a seu indipendensa e neutralitæ: a l'è intrâ in te l'ONU in to 2002 soö e a l'è un d'i pöchi paixi de l'Euròpa ch'a no l'è interessâ a fâ parte da Communitæ Europea: con tutto ch'a l'ha firmöo diversci trattæ bilateræ e che a seu legislaçion a l'è de longo vexinn-a a quella da comunitæ, a domanda de adexion a l'è stæta refuâ da a popolaçion in diversci referendum.
Stöia [Càngia]
Divixioin Amministratïe [Càngia]
A Svissëa a l'è unn-a repubbrica federâ de 26 stati dïti cantoin:
| Bandëa | Abbr. | Nomme | Confederoö da o |
Capitâ | Popolaçion1 | Area km² |
Denscitæ pe km² |
Muniçipalitæ | Lengue offiçiæ
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| ZH | Zurïgo (Zürich) | 1351 | Zurïgo | 1,228,600 | 1,729 | 701 | 171 | Tedesco | |
| BE | Berna (Bern) | 1353 | Berna | 947,100 | 5,959 | 158 | 399 | Tedesco, Françèise | |
| LU | Luxerna | 1332 | Luxerna (Luzern) | 350,600 | 1,493 | 233 | 107 | Tedesco | |
| UR | Uri | 1291 | Altdorf | 35,000 | 1,077 | 33 | 20 | Tedesco | |
| SZ | Schwyz | 1291 | Schwyz | 131,400 | 908 | 143 | 30 | Tedesco | |
| OW | Canton Obwaldo (Obwald) | 1291 | Sarnen | 32,700 | 491 | 66 | 7 | Tedesco | |
| NW | Canton Nidwaldo (Nidwald) | 1291 | Stans | 38,600 | 276 | 138 | 11 | Tedesco | |
| GL | Glaro (Glarus) | 1352 | Glaro | 38,300 | 685 | 51 | 28 | Tedesco | |
| ZG | Zug | 1352 | Zug | 100,900 | 239 | 416 | 11 | Tedesco | |
| FR | Friburgo(Fribourg) | 1481 | Friburgo | 239,100 | 1,671 | 141 | 242 | Françèise, Tedesco | |
| SO | Soloturn | 1481 | Soloturn | 245,500 | 791 | 308 | 126 | Tedesco | |
| BS | Baxilea-Çittæ (Basel-Stadt) | 1501 | Basileïa | 186,700 | 37 | 5,072 | 3 | Tedesco | |
| BL | Baxilea-Campagna (Basel-Land) | 1501 | Liestal | 261,400 | 518 | 502 | 86 | Tedesco | |
| SH | Canton Sciaffusa(Schaffhausen) | 1501 | Sciaffusa | 73,400 | 298 | 246 | 34 | Tedesco | |
| AR | Appenzell Rodàn Esterno (Appenzell Ausserrhoden) | 1513 | Herisau2 | 53,200 | 243 | 220 | 20 | Tedesco | |
| AI | Appenzell Rodàn Interno (Appenzell Innerrhoden) | 1513 | Appenzell | 15,000 | 173 | 87 | 6 | Tedesco | |
| SG | San Gallo (St. Gallen) | 1803 | San Gallo | 452,600 | 2,026 | 222 | 90 | Tedesco | |
| GR | Grixoin (Graubünden – Grisons - Grigioni) | 1803 | Coira | 185,700 | 7,105 | 26 | 211 | Tedesco, Romancio, Italien | |
| AG | Argovvia (Aargau) | 1803 | Argovvia | 550,900 | 1,404 | 388 | 232 | Tedesco | |
| TG | Turgovvia (Thurgau) | 1803 | Frauenfeld | 228,200 | 991 | 229 | 80 | Tedesco | |
| TI | Tixin (Ticino) | 1803 | Bellinzonn-a | 311,900 | 2,812 | 110 | 244 | Italien | |
| VD | Vaûd | 1803 | Losann-a | 626,200 | 3,212 | 188 | 382 | Françèise | |
| VS | Vallèise (Valais) | 1815 | Siòn | 278,200 | 5,224 | 53 | 160 | Françèise, Tedesco | |
| NE | Canton Castello Neuvo (Neuchâtel) | 1815 | Castello Neuvo | 166,500 | 803 | 206 | 62 | Françèise | |
| GE | Canton Zeneivia (Geneve) | 1815 | Ginevvra | 414,300 | 282 | 1,442 | 45 | Françèise | |
| JU | Canton Zua (Jura) | 1979 | Delémont | 69,100 | 838 | 82 | 83 | Françèise | |
| CH | Svissea (Schweiz - Suisse - Svizzera - Svizra) | Berna | 7,261,200 | 41,285 | 174 | 2,890 | Tedesco, Françèise, Italien, Romancio |
- Da e statistiche naçionæ do 31 dexembre 2001
- A sede do governo, do parlamento, e de l'autoritæ giudiziaia a l'è a Trogen.