Sâta a-o contegnûo

1904

Da Wikipedia

O 1904 (MCMIV in nùmeri români) o l'é 'n ànno bizestîle do XX secolo.

1904 inti âtri lunâi
Lunâio gregoriàn 1904
Ab Urbe condita 2657 (MMDCLVII)
Lunâio armêno 1352 — 1353
Lunâio bengaléize 1310 — 1311
Lunâio bèrbero 2854
Lunâio bizantìn 7412 — 7413
Lunâio buddhista 2448
Lunâio cinéize 4600 — 4601
Lunâio còpto 1620 — 1621
Lunâio ebràico 5663 — 5664
Lunâio etiòpico 1896 — 1897
Lunâio indoìsta
Vikram Samvat
Shaka Samvat
Kali Yuga

1959 — 1960
1826 — 1827
5005 — 5006
Lunâio islàmico 1321 — 1322
Lunâio persiàn 1282 — 1283
Cóppa de véddro co 'n insèrto in féuggia d'öo, II secolo a.C [1]
Antartego. E nâve Discovery, Morning e Terra Nova inta British National Antarctic Expedition Discovery, frevâ 1904
Saint Peoburgo, Amasaménto de Vyacheslav von Plehve, Prìmmo Minìstro do Zar [2]

20 zenâ - Pio X abroga, co a "Commissum Nobis", o dirìtto de veto de-i re catòlici into conclàve vèrso personn-e no gradîe: l'ùrtima vòtta o l'esto uzòu da-o cardinâ Puzyna, nómme de l'inperatô austroungarico, into o conclàve do 1903.
16 - 21 seténbre - Italia: o prìmmo sciòpero generâle.

8 frevâ - A Goæra rùscio-giaponéize.

Oustràlia, Òceània, Pöli

[modìfica | modìfica wikitèsto]

22 frevâ - Antartide. L'Argentinn-a stabili a âze Orcadas, a prìmma bâze permanénte inta Antartide.

17 frevâ - Milàn. Tiâtro a-a Scala: va in scêna a prìmma de l'òpera Madama Butterfly de Giacomo Puccini.

21 lùggio - Conpleta a Ferovìa Transiberiàna.

4 màzzo - Prodotta a prìmma Rolls-Royce.
27 òtôbre - New York. Inaugura a metropolitàna.
3 dexénbre - Charles Dillon Perrine descrove Imalia, 'n satèlite de Giòve.

28 frevâ - Lisbona. Fonda e socjêtæ Sport Lisboa e Sport Benfica.
21 màzzo - Pariggi. Fonda a FIFA.
Canpionòu italiàn de balón 1904 (dòppo Serie A) - Zêna CFC
1° lùggio - 29 òtôbre - Stati Unïi d'America. San Lùi. A [[[III Olimpiade]]
Londra - Coppa Davis 1904. Vincitô: Regno Unïo

Prémio Nobel pe-a pâxe: Istituto de diritto internaçiónale [3]
Prémio Nobel pe-a letiatûa: José Echegaray y Eizaguirre, Frédéric Mistral
Prémio Nobel pe-a meixìnn-a: Ivan Pavlov
Prémio Nobel pe-a fìxica: John William Strutt Rayleigh
Prémio Nobel pe-a chìmica: William Ramsay

Lunâio 1904
 12345678910   11121314151617181920   21222324252627282930  31
ZenâVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDo 
FrevâLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLu  
MàrsoMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMc 
ArvîVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVe 
MàzzoDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMt 
ZùgnoMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMc 
LùggioVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDo 
AgóstoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMc 
Seténbre   VeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVe 
ÒtôbreDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLu 
NovénbreMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMc 
DexénbreVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVeDoLuMtMcVe 
  1. Museo naçiónale da Magna Grecia (Reggio Calabbria), corêdo fùnebre scavòu into 1904 a Varapodio.
  2. Da: Le Patriote Illustré, 28 lùggio 1904.
  3. Creato into 1874, co sêde a Ginevra. O prìmmo prescidénte o l'esto Pasquale Stanislao Mancini.

Âtri progètti

[modìfica | modìfica wikitèsto]